tak som sa odhodlal zjedol som ešte jeden rožok a len tak preistotu dve tabletky z modrej krabičky, či boli modré si nepametám. Uviazal som si kravatu a len tak pre istotu som si dal do vrecka mojej naškrobenej košele tri červené kapsule.
Šéfovi som povedal na rovinu spravím čo musím a pôjdem. Ranný čajík ktorý mi zalial môj kolega.Mám ho veľmi rád tak trochu žiary a ..... a vždycky rozmýšľam, či je to jeho vierou v jediného boha. Ale na to myslím až teraz. Keď my priniesol kanvicu s horúcou vodou som na to ani len nepomyslel.
Myslel som na to, že si dám jednu s tých červených tabletiek. Čaj bol horúci a tak som musel počkať a začať pracovať a čakať až kým čaj nevychladne. Práca ma pohltila, tak trochu. Pre istotu som sa rozhodol ze sa pôjdem poprechádzať a čo to vybaviť vo výrobe. S údivom som zistil, že môj čaj je skoro vypitý a tak som si hltol s toniku čo som si kúpil v bufete. Na prechádzke som si nezapálil druhú rannú cigaretu rovnako, ako som si dnes nezapálil ani tu prvú po ceste na zastávku mapky (rozumej Mestská Autobusová Preprava), vyhlásil som ráno súkromný deň proti svojemu fajčeniu. Stretol som nejakého robotníka ako si vrámci fajčiarskej prestávočky pobafkáva. Ej vravím si POKUšENIE. Hlava ma ešte stále bolela a tak som odolal a vrátil sa do kanclíka. Z bežného pracovného dňa ma vytrhol až môj žiarivý kolega keď o deviatej zhasol neóny a my sme zistili,že obloha je olovená ťažká. Všetci naraz sme skríkli:
Nie rýchlo zapnite svetlo. Tu som si uvedomyl príčinu bolesti mojej hlavy a opäť som sa ponoryl do vôd mojej práce. Skrátim to brutálne sa rozpršalo a ja som sa ťešíl na obed. Vyprážaný syr bol dosť ok hoci pri vstupe do jedálne som zacítil brezle a myslel som si, že máame na obed vyprážanu rybu. Určite som vedel, že to nie je rezeň bolo tam príliš málo ľudí.
Po obede som sa s kolegom, mimochodom veľmi veľmi dobrým hráčom stolného futbalu absolvoval tradičnú prechádzku ku kvetom. Neodolal som a zapálil som si cigaretu. Hlava ma už dávno nebolela, ba aj Dažbog sa predieral cez Chmúrnikove oblaky. Bolo teplo a to som sa ráno klepal od Chladu.
Zrazu mi zvoní telefón. Chce ísť na kávu o tretej a ja už mám dohodnuté stretnutie na štvrtú. Navrhujem stretnutie vo veľmi priemnej kaviarničke. Hlas z telefónu súhlasí.
Už po tretí krát si vravím nie a beriem osud do mojích rúk. Volám chalanom, či by sme striču nemohli mať aj u mňa. Moji rodičia usúdili, že je čas sa odsťahovať na chalupu veď už je po rusaľach. Súhlasia. Volám ešte a ruším prvú schodzku v kaviarničke a presúvam ju takticky do inej kaviarne neďaleko bytu.
Káva nevoniala ako porúčikova v úvode Mysu Panny Márie, ale lepšie. Už pár dní som sa neholil. Dopijeme kávu a ideme ku mne. Rýchlo sa oholím a trochu sa dokrvavím a nasleduje rýchla fajčiarska prestávka.Deň pokračuje v nekonečnému prúdu úžasnej hudby a obdivovaniu zazelenaných stromov z môjho modrého balkónu s červeným zábradlím. Cigaretka na mojom balkóne je ..... najme keď už lietaju lastovičky. Podľa odhadov mojích kamarátov prileteli pred dvoma týždňami. Stále nechápem ako je možné, že Toggle Playlist Shuffling od winampu vyberá len veľmi dobré skladby a to už je 23:23 a ja som stihol prestavať izbu, zapísať si vetu: Aj keď akože tu nie som , tak tu som. A kde si ty keď si a predsa niesi a Winamp mi neprestal ani keď som si dával sprchu. Ani keď prišli na návštevu chalani z ART BARDu a plánovali sme plán uskutočnenia AB Open Air Festivalu v Bardejove ba dokonca anio keď som si na chvíľku pustil BARAKU. Keď sa na začiatku zjavila meditujúca opica Winamp si povedal že zahrá nejakú etno a vybral song Lisi Gerard a Pierera Bourka. A aj teraz mi hraje hmm
Taký zvláštny deň, asi preto že som si ráno vytiahol tarotovú kartu SMRŤ.